Pri akciách nie je riziko vlastnosť produktu. Je to vlastnosť dvojice produkt + čas. Ten istý index je na jeden rok hazard a na pätnásť rokov najspoľahlivejší nástroj, aký v bežnej ponuke máme – a preto sa na otázku „aké je to rizikové?“ nedá odpovedať bez protiotázky: na ako dlho?
Aby to nebolo len tvrdenie, pripravil som graf, ktorý ukazuje výnosy indexu S&P 500 od roku 1942 v štyroch pohľadoch naraz: za jeden rok, za priemerný rok pri päťročnom, desaťročnom a pätnásťročnom horizonte. Oranžové stĺpce sú obdobia so stratou. Sledujte, ako ich s predlžujúcim sa horizontom ubúda.
Čo hovoria čísla za 83 rokov
Toto je celý článok zhrnutý do jednej tabuľky:
| Horizont | Obdobia v zisku | Podiel |
|---|---|---|
| 1 rok | 66 z 83 | 80 % |
| 5 rokov | 72 z 79 | 91 % |
| 10 rokov | 72 zo 74 | 97 % |
| 15 rokov | 69 z 69 | 100 % |
Prečítajme si to nahlas. Keby ste si za posledných 83 rokov náhodne vybrali jeden kalendárny rok a boli v ňom zainvestovaní v amerických akciách, s pravdepodobnosťou jedna k piatim by ste ho skončili v mínuse. To je reálne riziko a netreba ho zľahčovať.
Keby ste si však vybrali ľubovoľných pätnásť po sebe idúcich rokov, neexistuje ani jediné obdobie, ktoré by skončilo v strate. Ani to, ktoré začalo pred vojnou v Kórei. Ani to, ktoré začalo pred ropným šokom. Ani to, ktoré začalo na vrchole dot-com bubliny a obsahovalo dva najhoršie medvedie trhy povojnovej histórie za sebou.
Prečo sa riziko s časom zmenšuje?
Nie je to mágia ani „zákon veľkých čísel“, ako sa občas píše. Sú za tým dva úplne prozaické mechanizmy.
Prvý: krízy sú krátke, rast je dlhý. Ako ukázal môj kolega Adam Hájek v článku o histórii býčích a medvedích trhov, priemerný medvedí trh trvá necelých 13 mesiacov, priemerný býčí takmer päť rokov. Čím dlhšie okno si zvolíte, tým väčšiu časť tohto okna vypĺňa rastová fáza.
Druhý: dividendy pracujú aj počas poklesu. Graf zobrazuje akumulačný index – firmy vyplácajú dividendy aj v roku 2008 a tie sa reinvestujú do lacnejších podielov. Pri dlhom horizonte tvorí zložené úročenie reinvestovaných dividend podstatnú časť celkového výsledku.
Ktoré obdobia boli tie najhoršie?
Na dvoch výnimkách z desaťročného horizontu sa dá pekne ukázať, o čom je celá diskusia o riziku. Jediné dve desaťročné obdobia, ktoré skončili v mínuse, sú tie, ktoré sa končili rokmi 2008 (−1,4 % ročne) a 2009 (−1,0 % ročne). Teda desaťročia, ktoré začínali na vrchole internetovej bubliny a končili na dne finančnej krízy – najhoršia možná kombinácia štartu a cieľa, aká za 83 rokov nastala.
Aj v tomto najhoršom scenári bola strata približne jedno percento ročne. Nie polovica majetku. Jedno percento ročne. A stačilo počkať ďalšie dva roky: obdobie končiace rokom 2011 už bolo na +2,9 % ročne a to končiace rokom 2013 na +7,4 % ročne.
Jeden klient, dva horizonty
Pred nejakou dobou za mnou prišiel klient, ktorý mal 41 rokov a chcel si sporiť na dôchodok. Zároveň o dva roky plánoval kupovať byt a mal na to odloženú akontáciu.
Toto sú dva úplne odlišné ciele. Akontácia má horizont dva roky – tam akcie nepatria, lebo dvojročné obdobie končí v mínuse približne v jednom prípade z piatich a nikto nechce vysvetľovať banke, že hypotéka počká, kým sa trh zotaví. Dôchodkové peniaze mali horizont 24 rokov – tam by naopak bolo chybou držať ich v konzervatívnom fonde, lebo za ten čas by ich inflácia obrala o podstatnú časť kúpnej sily, ako som spočítal v článku o inflácii a úsporách.
Rozdelili sme ich. Akontácia išla do konzervatívneho fondu, dôchodok do akciového ETF s pravidelným mesačným vkladom. To je celé „riadenie rizika“ – nie hádanie, kedy trh spadne, ale priradenie správneho nástroja k správnemu horizontu.
Ako si horizont určiť v praxi
Používam jednoduché pravidlo, ktoré klientom vysvetlím za tri minúty:
- Do 1 roka – peniaze, ktoré viem, že budem potrebovať (rezerva, akontácia, auto, plánovaná rekonštrukcia). Sem akcie nepatria.
- 2 až 5 rokov – strednodobé ciele. Tu využívame realitný fond, prípadne dlhopisové riešenie.
- 8 rokov a viac – dôchodok, vzdelanie detí, budovanie majetku. Prevažne akcie. Pri horizonte nad 15 rokov považujem konzervatívne portfólio za rizikovejšie, nie bezpečnejšie – riziko sa len presúva z výkyvov na infláciu.
Všimnite si, že v tomto pravidle nie je ani slovo o tom, kde je trh dnes. To je zámer. Načasovanie vstupu má na pätnásťročný výsledok podstatne menší vplyv, než si väčšina ľudí myslí – môj kolega Adam Hájek ho vyčíslil v článku o časovaní trhu – a rozhodne menší ako to, či ste vôbec zainvestovaní.
Pozor na slovo „priemerný výnos“
Keď sa povie, že akcie zarobia „približne desať percent ročne“, znie to, akoby ste každý rok dostali desať percent. Tabuľka pod grafom ukazuje, že realita vyzerá úplne inak.
Rok 2008 priniesol −37,0 %. Rok 2013 +32,3 %. Rok 2022 −18,2 %, rok 2023 +26,1 %. Priemer okolo desiatich percent vzniká ako výsledok týchto výkyvov, nie ako ich popis.
Praktický dôsledok je zásadný: priemerný výnos je vlastnosť dlhého obdobia, nie krátkeho. Ak plánujete s desiatimi percentami ročne na tri roky, plánujete s číslom, ktoré pre trojročný horizont neplatí. Ak s ním plánujete na dvadsať rokov, ste na oveľa pevnejšej pôde.
S tým súvisí aj druhá vec, na ktorú v praxi narážam. Klienti si často pamätajú konkrétny rok a zovšeobecnia ho. Kto začal investovať v roku 2019, mal za prvý rok +31,4 % a myslel si, že tak to bude vždy. Kto začal v januári 2022, mal prvý rok −18,2 % a myslel si, že investovanie nefunguje. Obaja mali len smolu alebo šťastie na štartovací rok a po pätnástich rokoch to na ich výsledku takmer nebude vidieť.
Ako sa horizont premieta do výberu produktu
Horizont neurčuje len to, či akcie áno alebo nie. Určuje aj konkrétne parametre riešenia:
| Horizont | Typické riešenie | Na čo si dať pozor |
|---|---|---|
| do 3 rokov | depozitné konto, termínovaný vklad | dostupnosť peňazí, zdanenie úrokov |
| 3 – 8 rokov | zmiešané portfólio, dlhopisová zložka | flexibilita termínu cieľa |
| 8 – 15 rokov | prevaha akcií, postupné znižovanie pred cieľom | vstupné a priebežné poplatky |
| nad 15 rokov | prevažne akcie, široká diverzifikácia | nákladovosť, daňový režim, disciplína |
Všimnite si posledný stĺpec pri najdlhšom horizonte. Pri dvadsaťročnom sporení rozdiel v nákladovosti jedného percentuálneho bodu ročne zoberie približne pätinu konečnej sumy. Pri trojročnom horizonte je to zanedbateľné. Čím dlhší horizont, tým dôležitejšie sú poplatky a tým menej dôležité je, kedy presne vstúpite.
Kedy horizont skracujeme, aj keď sa to nezdá
Jedna chyba, ktorú v praxi vidím pravidelne: klient má formálne dlhý horizont, ale reálne krátky. Stáva sa to v troch situáciách.
Chýba hotovostná rezerva. Ak si pri prvej neplánovanej výdavkovej udalosti musíte siahnuť do investície, váš skutočný horizont nie je pätnásť rokov – je to čas do najbližšej pokazenej práčky.
Investujete požičané peniaze. Splátka beží bez ohľadu na to, kde je trh, a to horizont skracuje na dobu, počas ktorej ju viete platiť z iných zdrojov.
Psychologický horizont je kratší než ten finančný. Ak viete, že pri poklese o 30 % predáte, potom váš horizont nie je dvadsať rokov, ale doba do najbližšieho medvedieho trhu. Dá sa to vyriešiť konzervatívnejším pomerom, ako ukazuje môj kolega Patrik Kunzo v článku o akciách a dlhopisoch.
Jedna dôležitá výhrada
Aby som bol férový: „100 % pätnásťročných období skončilo v zisku“ nie je záruka, že to tak bude aj naďalej. Je to popis minulosti, nie sľub. Japonský index Nikkei sa po roku 1989 vracal na svoje maximum viac ako tridsať rokov a je to varovanie, ktoré by mal poznať každý, kto investuje do jednej krajiny.
Práve preto v praxi neodporúčam stavať celé portfólio na jedinom národnom indexe. Graf si viete prepnúť na MSCI World – index, ktorý pokrýva vyspelé trhy celého sveta. Čísla vychádzajú podobne a diverzifikácia naprieč krajinami je presne tá poistka, ktorá japonský scenár rieši.
Najčastejšie otázky
Aký je minimálny investičný horizont pre akcie?
V praxi odporúčam minimálne osem rokov, ideálne pätnásť a viac. Na jeden rok skončilo v strate 20 % období, na päť rokov 9 %, na desať rokov 3 % a na pätnásť rokov ani jedno.
Čo ak budem peniaze potrebovať skôr, ako som plánoval?
Práve preto patrí mimo trh hotovostná rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Rezerva nie je stratený výnos – je to cena za to, že investíciu nebudete musieť predať v nevhodnom momente.
Znamená dlhší horizont, že sa nemôžem pomýliť?
Nie. Znamená len to, že výsledok čoraz menej závisí od načasovania a čoraz viac od toho, do čoho investujete a s akými nákladmi. Koncentrovaná stávka na jednu krajinu alebo jeden sektor je riziková aj na dvadsať rokov – príkladom je japonský trh po roku 1989.
Mám pri blížiacom sa cieli všetko predať?
Zvyčajne nie naraz. Ak budete peniaze čerpať postupne (typicky na dôchodku), váš efektívny horizont je dlhší, než sa zdá, a úplný prechod do konzervatívneho portfólia býva zbytočne drahý. Bežnejšie je postupné znižovanie akciovej zložky v posledných rokoch pred cieľom.
Záver: čas je jediná premenná, ktorú máte plne pod kontrolou
Nepoznám nikoho, kto by vedel spoľahlivo predpovedať, čo urobia trhy budúci rok. Poznám však veľa ľudí, ktorí si vedeli povedať: tieto peniaze nebudem potrebovať pätnásť rokov. A práve to rozhodlo o ich výsledku podstatne viac než čokoľvek iné.
Výnos si nekupujete za odvahu. Kupujete si ho za čas. Krátky horizont sa nedá kompenzovať lepším fondom, nižším poplatkom ani šikovnejším poradcom.
Ak si nie ste istí, aký horizont majú vaše peniaze a aké portfólio mu zodpovedá, ozvite sa mi na nezáväznú konzultáciu. Rozdelíme si vaše ciele podľa času, priradíme im nástroje a nastavíme investíciu tak, aby budovala váš majetok a nie stres. Napíšte mi cez kontaktný formulár alebo si rovno naplánujte termín videohovoru.
