Každý pád trhu má dva príbehy. Ten prvý poznáte z novín – trvá týždne, má veľké titulky a končí otázkou, či to už je dno. Ten druhý sa nepíše vôbec, lebo nemá dramatický priebeh a nikoho nezaujíma.
Ten druhý príbeh je zotavenie. A z pohľadu investora je to jediná časť, ktorá rozhoduje o výsledku.
Zobral som preto 14 najväčších prepadov indexu S&P 500 od roku 1946 a pri každom zmeral to isté: ako hlboko trh spadol, ako dlho klesal, ako dlho mu trvalo vrátiť sa na pôvodný vrchol a koľko zarobil ten, kto na dne nakupoval alebo aspoň nepredal.
Priemerné čísla za 80 rokov
| Ukazovateľ | Priemer zo 14 kríz |
|---|---|
| Ako dlho trvá pokles (vrchol → dno) | 14 mesiacov |
| Ako dlho trvá zotavenie (dno → pôvodný vrchol) | 15 mesiacov |
| Rok po dne | +32,4 % (v pluse 13 zo 14 prípadov) |
| Tri roky po dne | +67,1 % |
Prvé dve čísla väčšinu ľudí prekvapia. Vo verejnej predstave je pád rýchly a zotavenie nekonečné. V skutočnosti trvajú približne rovnako dlho – pokles v priemere 14 mesiacov, návrat na pôvodné maximum 15 mesiacov. Celý cyklus od vrcholu späť na vrchol teda v priemere trvá necelých dva a pol roka.
Druhé dve čísla sú ešte dôležitejšie: rok po dne trh v priemere pridal takmer tretinu. A práve to je obdobie, ktoré takmer nikto neprežije zainvestovaný, lebo v ňom správy stále hovoria o recesii.
Nie každá kríza je rovnaká
Priemer je užitočný, ale rozptyl je obrovský a je dobré ho ukázať:
| Kríza | Pokles | Trvanie poklesu | Zotavenie | +1 rok po dne |
|---|---|---|---|---|
| COVID-19 (2020) | 19,6 % | 2 mes. | 4 mes. | +56,4 % |
| Volckerova recesia (1980 – 82) | 16,7 % | 20 mes. | 3 mes. | +59,3 % |
| Ropný šok (1973 – 74) | 36,5 % | 23 mes. | 15 mes. | +37,3 % |
| Finančná kríza (2007 – 09) | 51,0 % | 16 mes. | 37 mes. | +54,1 % |
| Dot-com I (2000 – 01) | 27,3 % | 15 mes. | 60 mes. | −20,5 % |
| Inflácia a sadzby (2021 – 22) | 17,7 % | 10 mes. | 14 mes. | +10,0 % |
Na jednom konci je COVID: pád za dva mesiace, návrat na maximum za štyri. Kto v marci 2020 predal a čakal do leta, kupoval späť drahšie.
Na druhom konci je prasknutie dot-com bubliny – jediná z tých štrnástich kríz, po ktorej bol trh aj rok po dne v mínuse, a s najdlhším zotavením (60 mesiacov). Toto je ten scenár, ktorý si treba pripustiť: päť rokov od dna po návrat na pôvodné maximum.
A finančná kríza je pekná ilustrácia toho, že hĺbka poklesu a rýchlosť zotavenia spolu nesúvisia tak jednoducho, ako by sa zdalo. Pokles o 51 % si vyžiadal 37 mesiacov návratu, ale prvý rok po dne priniesol +54,1 %.
Tri veci, ktoré z toho vyplývajú pre klienta
1. Kto počká na potvrdenie, príde o najlepšiu časť. Trh sa otáča skôr, než sa otočí ekonomika. Jednoducho preto, že reaguje na očakávania, nie na vydané štatistiky. Preto v priemere +32,4 % za prvý rok po dne. Kto čaká, kým „bude jasno“, čaká spravidla ešte niekoľko mesiacov navyše a vstupuje o desiatky percent vyššie. To isté z inej strany ukazuje môj kolega Adam Hájek v článku o cene časovania trhu: desať najlepších dní za štvrťstoročie prišlo bez výnimky počas kríz.
2. Zotavenie indexu a zotavenie vášho portfólia nie sú to isté. Ak si počas poklesu ďalej pravidelne sporíte, do plusu sa dostanete podstatne skôr, než index dosiahne staré maximum.
3. Cyklus si treba zmestiť do horizontu. Ak najhorší doterajší prípad znamenal 15 mesiacov poklesu plus 60 mesiacov návratu, teda spolu asi 6 rokov, potom peniaze s trojročným horizontom v akciách nemajú čo robiť. Nie preto, že by akcie boli zlé, ale preto, že by ste mohli byť nútení predať uprostred cyklu.
Kritérium, ktoré vyzeralo rozumne
V roku 2022 mi klient povedal, že vystúpi a vráti sa, keď „inflácia klesne pod tri percentá“. Znelo to ako rozumné, merateľné kritérium a presne preto to bola pasca.
Dno prišlo v októbri 2022. Inflácia na Slovensku klesla pod tri percentá až o rok a pol neskôr. Za ten čas trh z októbrového dna pridal desiatky percent.
Problém nebol v tom, že si stanovil kritérium. Problém bol v tom, že trh sa neriadi ekonomickými dátami, ale ich očakávaním a to sa mení oveľa skôr než samotné čísla. Preto pri konzultáciách neriešime, kedy vystúpiť a vrátiť sa, ale ako nastaviť portfólio, aby ste vystupovať nemuseli.
Prečo sa trh otáča skôr než ekonomika
Toto je bod, ktorý klientom robí najväčší problém, a pritom je logický. Cena akcie nie je odrazom toho, ako sa firme darí dnes. Je odrazom toho, ako sa jej podľa trhu bude dariť.
Preto trh klesá vtedy, keď sa očakávania zhoršujú a teda ešte pred prvými zlými číslami a rastie vtedy, keď sa zhoršovanie zastaví. Nemusí prísť zlepšenie. Stačí, že sa situácia prestane zhoršovať rýchlejšie, než sa čakalo.
Marec 2009 je učebnicový príklad. Nezamestnanosť v USA vtedy ešte niekoľko mesiacov rástla a vrchol dosiahla až na jeseň 2009. Trh sa však otočil 9. marca 2009 – a od toho dňa začal býčí trh, ktorý trval takmer jedenásť rokov a priniesol +524,9 %.
Praktický dôsledok je nepríjemný, ale jednoznačný: ak čakáte na dobré správy, čakáte na niečo, čo prichádza až mesiace po dne.
Kedy zotavenie netrvá mesiace
Bolo by nepoctivé tvrdiť, že zotavenie príde vždy rýchlo. Tabuľka obsahuje jeden prípad, ktorý to sám vyvracia: po prasknutí dot-com bubliny trvalo 60 mesiacov, kým sa index vrátil na pôvodné maximum, a rok po dne bol trh dokonca ešte v mínuse (−20,5 %), pretože prišlo druhé dno spojené s účtovnými škandálmi.
A mimo amerického trhu existuje ešte extrémnejší prípad. Japonský index Nikkei dosiahol vrchol koncom roka 1989 a na tú istú úroveň sa vrátil až po viac než tridsiatich rokoch. To nie je detail – to je najdôležitejšia poistka proti prílišnej istote.
Preto v praxi nikdy nestaviam portfólio na jedinej krajine. Široká geografická diverzifikácia je odpoveď práve na japonský scenár a je to jediná ochrana, ktorá nič nestojí na výnose.
Najčastejšie otázky
Ako dlho trvá, kým sa akciový trh zotaví z krízy?
V priemere 15 mesiacov od dna po návrat na pôvodné maximum. Rozpätie je však široké – od 3 mesiacov (1982) po 60 mesiacov (dot-com).
Koľko trh zarobí po dosiahnutí dna?
V priemere +32,4 % za prvý rok a +67,1 % za tri roky. V pluse bol rok po dne v 13 zo 14 prípadov.
Ako spoznám dno trhu?
Spoľahlivo nijako – dno je viditeľné až spätne. Práve preto je stratégia „počkám na dno a potom nakúpim“ v praxi nefunkčná.
Musím čakať na návrat indexu, aby som bol v pluse?
Ak si počas poklesu ďalej sporíte, tak nie.
Záver: kríza je zľava, nie dôvod na útek
Štrnásť kríz, štrnásť zotavení. Trinásť z nich bolo rok po dne v pluse a priemerné zhodnotenie za tri roky po dne bolo +67,1 %.
To neznamená, že ďalšia kríza bude rovnaká. Znamená to, že plán, ktorý s krízou počíta ako s bežnou položkou, je podstatne lepší než plán, ktorý ju chce obísť.
Ak chcete vedieť, či váš horizont a vaša rezerva zvládnu aj ten najdlhší scenár z tejto tabuľky, ozvite sa mi na nezáväznú konzultáciu. Napíšte mi cez kontaktný formulár alebo si rovno naplánujte termín videohovoru.
Zdroje a metodika
Prepočty vychádzajú z mesačných hodnôt indexu S&P 500 ako akumulačného indexu (dividendy sú priebežne reinvestované). Hĺbka poklesu je meraná medzi koncami mesiacov, preto sú prepady miernejšie než denné hodnoty známe z titulkov – pandemický prepad z roku 2020 dosiahol na denných dátach −33,8 %, na mesačných −19,6 %. Rovnako je obdobie 2007 – 2009 počítané ako jeden prepad od vrcholu po dno, kým graf býčích a medvedích trhov ho podľa pravidla 20 % delí na dve fázy. Zotavenie je čas od dna po prvý mesiac, v ktorom index prekonal predchádzajúce maximum. Výpočet nezohľadňuje vývoj kurzu, poplatky ani dane. Ide o minulý vývoj, ktorý nie je zárukou budúcich výnosov.
- Robert J. Shiller – Online Data (historické dáta indexu S&P 500 a dividendových výnosov)
