Štyria ľudia, ten istý index, rovnakých 100 € mesačne. Líšili sa jedinou vecou – dátumom prvej platby – a na konci ich delí viac než 700 000 €. Zlý fond sa dá vymeniť. Stratených desať rokov sa vymeniť nedá.
Otázka kedy začať investovať preto nie je otázka o trhu, ale o kalendári. A dá sa na ňu odpovedať číslami: všetci štyria dnes odchádzajú do dôchodku, každý si odkladal do toho istého indexu a nikto z nich nikdy nič nevyberal.
Obsah článku
- Kedy začať investovať: štyri štarty a jeden obrovský rozdiel
- Prečo je rozdiel taký neúmerný
- Koľko stojí dobehnutie neskorého štartu
- Ako sa dá neskorý štart aspoň sčasti dobehnúť
- Kedy začať investovať pre dieťa
- Kedy začať investovať, ak ešte nemáte rezervu
- Čo v týchto číslach nie je
- Najčastejšie otázky: kedy začať investovať
- Záver: nezačína sa sumou, začína sa dátumom
- Zdroje a metodika
Kedy začať investovať: štyri štarty a jeden obrovský rozdiel
| Začal vo veku | Sporil | Vložil spolu | Má dnes | Z toho výnos |
|---|---|---|---|---|
| 25 rokov | 40 rokov | 48 100 € | 740 210 € | 94 % |
| 35 rokov | 30 rokov | 36 100 € | 244 589 € | 85 % |
| 45 rokov | 20 rokov | 24 100 € | 113 155 € | 79 % |
| 55 rokov | 10 rokov | 12 100 € | 27 512 € | 56 % |
Pozrite sa na prvé dva riadky. Ten, kto začal v 25 rokoch, vložil o 12 000 € viac než ten, kto začal v 35. Na konci má o 495 621 € viac. Každé euro, ktoré vložil v tých desiatich rokoch navyše, mu prinieslo približne štyridsať eur.
Porovnanie 25 verzus 45 rokov je ešte tvrdšie. Dvojnásobný vklad, ale 6,5-násobne vyšší výsledok. Toto nie je efekt vyššieho vkladu, to je efekt času.
Celý priebeh si viete prejsť v interaktívnom grafe – všetky štyri štarty sú v ňom vedľa seba.
Prečo je rozdiel taký neúmerný
Pretože zložené úročenie nerastie priamočiaro. Prejaví sa až v poslednej tretine.
Peniaze vložené v prvom roku sporenia mali na trhu štyridsať rokov. Pri dlhodobom priemernom zhodnotení akciového trhu sa hodnota zdvojnásobí zhruba každých sedem rokov – za štyridsať rokov je to teda päť až šesť zdvojnásobení. Posledné zdvojnásobenie je väčšie než všetky predchádzajúce dohromady. A práve oň prichádza každý, kto začne neskoro: nie o prvé roky, ale o to posledné, najväčšie zdvojnásobenie na konci.
Preto je štruktúra výnosu taká odlišná. Pri štyridsaťročnom sporení tvorí výnos 94 % konečnej sumy – vlastné vklady sú už len 6 %. Pri desaťročnom je to 56 %, teda takmer polovicu si klient nasporil sám a trh mu pridal približne toľko isto.
Koľko stojí dobehnutie neskorého štartu
Toto je číslo, ktoré klientom otvára oči najviac. Otázka znie: koľko by musel mesačne odkladať ten, kto začal neskôr, aby dnes mal rovnakých 740 210 € ako ten, kto začal v 25 rokoch?
| Začal vo veku | Musel by odkladať mesačne | Namiesto |
|---|---|---|
| 25 rokov | 100 € | referencia |
| 35 rokov | 303 € | 3× viac |
| 45 rokov | 654 € | 6,5× viac |
| 55 rokov | 2 690 € | 27× viac |
Toto je cena odkladania vyjadrená v peniazoch, ktoré musíte nájsť vo svojom mesačnom rozpočte. Každé odložené desaťročie zhruba strojnásobuje potrebnú mesačnú platbu. Pri odklade o dvadsať rokov už hovoríme o 654 € mesačne – čo je suma, ktorú si väčšina štyridsiatnikov popri hypotéke a deťoch jednoducho nemôže dovoliť.
A práve v tom je pointa. Ten, kto začne v 25 rokoch, nepotrebuje disciplínu navyše ani vyšší príjem. Potrebuje len začať malou sumou, ktorú ani nepocíti. Odpoveď na otázku, koľko sporiť mesačne, je preto vždy druhoradá – prvá je odpoveď na otázku, kedy začať investovať.
Dvaja klienti v jednom týždni
Pred pár mesiacmi som riešil dve konzultácie v jednom týždni, ktoré sa hodia vedľa seba.
Prvý klient mal 27 rokov, bol čerstvo po nástupe do prvej poriadnej práce a chcel „niečo začať“, ale mal pocit, že „pri osemdesiatich eurách to nemá zmysel“. Druhý mal 46 rokov, dobrý príjem a chcel „to konečne dobehnúť“.
Tomu prvému som ukázal presne túto tabuľku. Osemdesiat eur mesačne v jeho veku sa vyrovná zhruba dvestoštyridsiatim eurám o desať rokov neskôr a viac než päťsto eurám o dvadsať rokov neskôr. Začal so 100 € a s tým, že sumu bude každý rok pri zvýšení platu zvyšovať o desať percent – čo je mimochodom postup, ktorý odporúčam takmer každému, lebo rastie s príjmom a nebolí.
Tomu druhému som musel povedať menej príjemnú vec: dobehnúť štart z dvadsiatky sa nedá. Dá sa však postaviť veľmi slušný dôchodkový majetok, ak sa využije to, čo štyridsiatnik má a dvadsiatnik nie – vyššia mesačná kapacita a jasno v tom, koľko naozaj potrebuje. Nastavili sme 600 € mesačne a jeho horizont je stále dvadsať rokov, teda obdobie, na ktorom akcie historicky nikdy neskončili v strate, ako ukazuje môj kolega Braňo Kostka v článku o investičnom horizonte.
Najlepší čas začať bol pred desiatimi rokmi. Druhý najlepší je dnes. To nie je útecha, to je matematika – zajtra bude o deň horšie.
Ako sa dá neskorý štart aspoň sčasti dobehnúť
Ak patríte medzi tých, ktorí začínajú neskôr, tabuľka vyššie znie ako rozsudok. Nie je – len hovorí, že sa to musí robiť inak. V praxi používam štyri páky a tri z nich nemajú s trhom nič spoločné.
1. Rastúca platba namiesto fixnej. Väčšina klientov nastaví sumu raz a nechá ju roky rovnakú. Pritom plat rastie. Ak si zvýšite mesačný vklad každý rok o päť až desať percent, po dvadsiatich rokoch je efekt porovnateľný s tým, ako keby ste začali o niekoľko rokov skôr – a bolí to podstatne menej než skokové zvýšenie.
2. Jednorazové vklady z mimoriadnych príjmov. Trinásty plat, bonus, predaj auta, dedičstvo. V praxi vidím, že práve tieto sumy rozhodujú o tom, či štyridsiatnik dobehne aspoň časť rozdielu. Koľko presne pridá jednorazová suma vložená na úvod, ukazuje môj kolega Jakub Kužel v článku o mimoriadnom vklade k pravidelnej investícii.
3. Predĺženie horizontu na konci. Peniaze na dôchodku nemíňate naraz. Ak plánujete čerpať postupne dvadsať rokov, váš efektívny horizont nekončí dňom odchodu do dôchodku – to znamená, že akciová zložka môže zostať vyššia dlhšie, než sa zvykne odporúčať.
4. Nižšia nákladovosť. Jeden percentuálny bod poplatkov navyše znamená pri dvadsaťročnom horizonte približne o pätinu nižšiu konečnú sumu. To je jediná páka, ktorá funguje okamžite a bez ohľadu na trh.
Kedy začať investovať pre dieťa
Toto je najsilnejšie využitie celého grafu a používam ho pri konzultáciách takmer vždy, keď má klient malé deti.
Ak dnes začnete odkladať 50 € mesačne pre svoje dieťa a nasporené peniaze mu odovzdáte v jeho dvadsiatich piatich rokoch, dieťa nedostane predovšetkým peniaze. Dostane predovšetkým dvadsaťpäť rokov navyše na trhu – teda presne to, čo sa nedá kúpiť ani dobehnúť.
Platí tu tá istá matematika ako v tabuľke vyššie: prvých dvadsaťpäť rokov na trhu je cennejších než všetko, čo dokáže nasporiť človek, ktorý začína v štyridsiatke z podstatne vyšších súm. Je to najlacnejší darček s najvyššou návratnosťou, aký viem klientom odporučiť.
Kedy začať investovať, ak ešte nemáte rezervu
Toto je jediná situácia, v ktorej na otázku kedy začať investovať neodpovedám „hneď“. Poradie je totiž dané a nedá sa preskočiť.
Najprv patrí bokom hotovostná rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Nie preto, že by bola výnosná (nie je), ale preto, že bez nej sa pri prvej pokazenej práčke zmení dlhodobá investícia na krátkodobú. A investícia predaná v zlom momente je presne to, čo dlhodobé výsledky ničí.
V praxi to riešime paralelne: klient začne tvoriť rezervu a zároveň spustí menšiu mesačnú investíciu, napríklad 50 €. Dôvod je psychologický aj matematický. Kým rezerva rastie, beží mu čas na trhu – a práve čas je to, čo sa v tomto článku ukazuje ako najdrahšia premenná. Kedy začať investovať teda znie „paralelne s rezervou, nie až po nej“.
Čo v týchto číslach nie je
Aby to bolo férové, poviem aj to, čo graf zámerne nezobrazuje:
- Nezohľadňuje poplatky. Reálne ETF alebo fond má nákladovosť približne 0,2 až 2 % ročne a pri štyridsaťročnom horizonte to nie je zanedbateľný rozdiel. Práve preto pri výbere produktu riešim nákladovosť ako jednu z prvých vecí.
- Nezohľadňuje dane. Na Slovensku je pri cenných papieroch prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu po splnení ročného časového testu príjem z predaja oslobodený od dane – podmienky upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Konkrétne nastavenie však vždy treba prebrať individuálne.
- Nezohľadňuje infláciu. Uvedených 740 210 € je suma, ktorú má dnes v ruke človek odchádzajúci do dôchodku. Kto začína dnes, musí počítať s tým, že jeho konečná suma o štyridsať rokov nebude mať dnešnú kúpnu silu. Práve tomu sa venuje môj kolega Braňo Kostka v článku o tichom zlodejovi úspor – a je to zároveň hlavný dôvod, prečo peniaze na dôchodok nepatria na sporiaci účet.
- Ide o minulý vývoj konkrétneho indexu. Budúcich štyridsať rokov môže vyzerať inak. Princíp – že čas je najsilnejšia premenná – však platí pri akomkoľvek kladnom zhodnotení.
Najčastejšie otázky: kedy začať investovať
Kedy začať investovať, aby to malo najväčší zmysel?
Čo najskôr. Z dát vyplýva, že desať rokov navyše na trhu znamená viac než trojnásobne vyššiu mesačnú platbu – kto začal v 35 rokoch, musel by odkladať 303 € mesačne, aby dobehol niekoho so 100 € od 25 rokov.
Má zmysel začať s 50 alebo 100 eurami mesačne?
Áno, a to podstatne väčší, než sa zdá. Pri štyridsaťročnom horizonte tvorí výnos 94 % konečnej sumy – rozhoduje teda čas, nie výška prvých vkladov. Sumu je navyše možné kedykoľvek zvýšiť.
Je neskoro začať v štyridsiatke alebo päťdesiatke?
Nie je neskoro, ale mení sa stratégia. Pri kratšom horizonte je potrebná vyššia mesačná suma, dôsledná kontrola nákladovosti a realistické nastavenie akciovej zložky vzhľadom na to, kedy budete peniaze čerpať.
Kedy začať investovať pre dieťa?
Ideálne hneď po narodení. Päťdesiat eur mesačne od nuly do dvadsiatich piatich rokov dáva dieťaťu predovšetkým dvadsaťpäť rokov času na trhu – teda tú časť výnosu, ktorú si neskôr nemá ako dokúpiť.
Koľko mesačne treba odkladať na dôchodok?
Univerzálne číslo neexistuje – závisí od veku, cieľovej sumy a horizontu. Práve na to slúži prepočet, ktorý si s klientom robíme na konzultácii: z požadovanej mesačnej renty a počtu rokov do dôchodku vypočítame potrebnú mesačnú platbu.
Oplatí sa počkať, kým trhy klesnú, a až potom začať?
Nie. Čakanie na vhodný moment stojí spravidla viac než samotný pokles, ktorého sa človek obáva – rozoberám to v článku o časovaní trhu.
Záver: nezačína sa sumou, začína sa dátumom
Väčšina ľudí, s ktorými sa rozprávam, hľadá odpoveď na otázku „koľko“. Skutočne dôležitá otázka je však „odkedy“. Stovka mesačne od dvadsiatich piatich rokov porazí šesťsto eur mesačne od štyridsiatich piatich – a to je celý obsah tohto článku.
Ak máte doma dvadsiatnika, ukážte mu tabuľku s dobiehaním. Je to najlacnejšia finančná rada, akú mu viete dať, a stojí ho sto eur mesačne.
Ak si chcete nastaviť pravidelné investovanie – či už začínate, alebo dobiehate – ozvite sa mi na nezáväznú konzultáciu. Prejdeme si váš horizont, mesačnú kapacitu aj daňové a poplatkové nastavenie tak, aby vám z toho zostalo čo najviac. Napíšte mi cez kontaktný formulár alebo si rovno naplánujte termín videohovoru.
Zdroje a metodika
Modelové scenáre vychádzajú z mesačných hodnôt indexu S&P 500 ako akumulačného indexu (dividendy sú priebežne reinvestované) a z pravidelného vkladu 100 € na začiatku každého mesiaca až do augusta 2026. Potrebná mesačná platba pri neskoršom štarte je dopočítaná tak, aby konečná hodnota zodpovedala scenáru so štartom v 25 rokoch. Sumy sú uvedené v eurách ako modelová mena; výpočet vychádza z dolárových hodnôt indexu a nezohľadňuje vývoj kurzu, poplatky ani dane. Ide o minulý vývoj, ktorý nie je zárukou budúcich výnosov.
- Robert J. Shiller – Online Data (historické dáta indexu S&P 500 a dividendových výnosov)
- MSCI World Index (porovnávací svetový index v grafe)
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ročný časový test)
- Štatistický úrad SR (spotrebiteľské ceny a inflácia)
