Zlato bolo v roku 2025 najlepšou triedou aktív s výnosom 43,5 % v eurách. O rok skôr bolo tiež prvé. Lenže v roku 2013 bolo posledné so stratou vyše 30 % a v rokoch 1997 a 1998 tiež prerábalo, kým akcie rástli o desiatky percent. Rovnaký príbeh sa dá vyrozprávať o rozvíjajúcich sa trhoch, nehnuteľnostiach aj amerických akciách. Víťaz jedného roka býva o rok medzi poslednými – a nikto nevie vopred, kedy sa to stane. Presne toto je dôvod, prečo existuje diverzifikácia portfólia.
Pripravil som tabuľku, ktorá to ukazuje na tridsiatich rokoch reálnych výnosov. Každý riadok je jeden rok, zľava najlepšia trieda aktív, vpravo najhoršia. Medzi nimi je tmavý štvorček – diverzifikované portfólio, ktoré má rovnaký diel v deviatich rizikových triedach. Kliknite naň a sledujte, ako sa pohybuje naprieč rokmi. Prepnúť si viete aj pohľad v dolároch, teda bez vplyvu kurzu.
Obsah článku
- Čo je diverzifikácia portfólia – a čo nie
- Čo hovorí tridsať rokov dát
- Prečo diverzifikované portfólio nikdy nevyhrá – a prečo je to dobre
- Tri úrovne rozloženia
- Kedy diverzifikácia nefunguje
- Ako to vyzerá v praxi
- Najčastejšie otázky
- Záver: cieľom nie je vyhrať, ale zostať v hre
- Zdroje a metodika
Čo je diverzifikácia portfólia – a čo nie
Diverzifikácia portfólia znamená rozložiť peniaze medzi aktíva, ktoré nereagujú na tie isté udalosti rovnako. Keď jedno klesá, druhé rastie alebo aspoň stojí – a celok sa hýbe pokojnejšie, než ktorákoľvek jeho časť. Nie je to spôsob, ako zarobiť viac. Je to spôsob, ako neprísť o výsledok kvôli jednej zlej stávke.
Rovnako dôležité je, čo diverzifikácia nie je. Päť fondov od piatich správcov, ktoré všetky investujú do amerických technologických firiem, nie je diverzifikácia – je to jedna stávka v piatich obálkach. A dvadsať akcií z jednej krajiny a jedného sektora tiež nie. Rozhoduje nie počet položiek, ale to, či sa správajú rôzne.
Čo hovorí tridsať rokov dát
Toto je celá tabuľka zhrnutá do piatich riadkov (výnosy v eurách, 1996 – 2025):
| Trieda aktív | Výnos ročne | Najhorší rok | Prvé miesto | Posledné miesto |
|---|---|---|---|---|
| Americké akcie | 10,8 % | −33,9 % | 3× | 1× |
| Diverzifikované portfólio | 8,5 % | −25,2 % | 0× | 0× |
| Zlato | 8,9 % | −30,6 % | 5× | 1× |
| Rozvíjajúce sa trhy | 7,0 % | −52,0 % | 6× | 5× |
| Hotovosť | 2,0 % | −0,6 % | 1× | 10× |
Tri veci z toho vyplývajú. Po prvé, žiadna trieda nevyhráva trvalo. Vlaňajší víťaz obhájil prvé miesto len trikrát z dvadsiatich deviatich možností. Kto by každý január presunul peniaze do toho, čo minulý rok vyhralo, by systematicky nakupoval po náraste a predával po poklese.
Po druhé, najvyšší výnos má aj najhlbšie pády. Rozvíjajúce sa trhy boli šesťkrát prvé – a päťkrát posledné, s prepadom 52 % v roku 2008. Americké akcie, dlhodobo najvýnosnejšia trieda, stratili v roku 2002 v eurách tretinu. Nič z toho nie je chyba trhov, je to cena za výnos.
Po tretie, diverzifikované portfólio nebolo za tridsať rokov ani raz prvé, ani raz posledné. Skončilo na piatom mieste z jedenástich, so 17 rokmi v hornej polovici tabuľky a s najhorším rokom −25 % namiesto −52 %. Výnos 8,5 % ročne pritom nie je o toľko nižší než u samotných akcií – ale cesta k nemu bola podstatne pokojnejšia.
Prečo diverzifikované portfólio nikdy nevyhrá – a prečo je to dobre
Toto je bod, ktorý ľuďom najviac prekáža. Keď rozložíte peniaze, vždy budete držať aj niečo, čo práve prerába, a nikdy nebudete mať celý majetok v tom, čo práve letí. V roku 2025 to znamenalo pozerať sa na zlato so 43 % a mať z neho len jednu deviatinu.
Lenže investovanie nie je súťaž o najlepší rok. Je to snaha dostať sa s peniazmi na koniec dvadsať- či tridsaťročnej cesty bez toho, aby vás jeden zlý rok vyhodil z trhu. A práve to sa najčastejšie stane pri koncentrovanom portfóliu: prepad o polovicu je pre väčšinu ľudí psychologicky neúnosný a predajú na dne. Prepad o štvrtinu sa dá vydržať – najmä ak vopred viete, že raz za čas príde. Diverzifikácia portfólia teda nechráni výnos. Chráni investora pred jeho vlastnou reakciou.
Tri úrovne rozloženia
1. Medzi triedami aktív. Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, zlato, hotovosť. Toto je úroveň, ktorú ukazuje tabuľka vyššie, a zároveň jediná, kde rozloženie výrazne zmierňuje výkyvy celého portfólia. Pomer medzi akciami a dlhopismi je jej najdôležitejšie rozhodnutie – šesť konkrétnych pomerov za päťdesiat rokov rozobral môj kolega Patrik Kunzo v článku Akcie alebo dlhopisy.
2. Medzi krajinami a menami. Japonský index Nikkei dosiahol vrchol v roku 1989 a na tú istú úroveň sa vrátil až po viac ako tridsiatich rokoch. Kto mal všetko v jednej krajine, čakal celý pracovný život. Svetový index takýto scenár nezažil ani raz, pretože kým jedna ekonomika stagnuje, iné rastú – môj kolega Braňo Kostka to ukazuje v článku o investičnom horizonte. Mena je druhá strana tej istej mince: v roku 2025 zarobili americké akcie v dolároch takmer 18 %, ale slovenský investor videl v eurách len necelé 4 %, lebo dolár oslabil. Rozloženie medzi regióny rozkladá aj toto riziko.
3. Medzi firmami. Jedna firma môže skrachovať, index nie. Široký indexový fond drží stovky až tisíce firiem a jediná zlá správa z jednej z nich celkový výsledok prakticky nezmení. Toto je najlacnejšia a najjednoduchšia úroveň – dnes ju rieši jeden ETF.
Kedy diverzifikácia nefunguje
Bolo by nepoctivé tvrdiť, že rozloženie ochráni pred všetkým. Pozrite sa v tabuľke na rok 2008: klesli akcie všetkých regiónov, malé firmy, nehnuteľnosti aj vysokovýnosné dlhopisy. Diverzifikované portfólio stratilo 25 %. Kladné zostali len štátne dlhopisy, zlato a hotovosť. A v roku 2022 klesli akcie aj dlhopisy súčasne – portfólio skončilo na −9,7 %.
Vo veľkej kríze sa teda korelácie zbiehajú a „všetko padá naraz“. Rozdiel je v hĺbke: −25 % namiesto −52 %, a najmä v tom, čo nasledovalo. Rok 2009 priniesol portfóliu +30 %, rok 2023 skoro +11 %. Ako dlho zvyčajne trvá návrat trhov po prepade, spočítal môj kolega Braňo Kostka v článku o zotavení trhu po kríze. Diverzifikácia nezabráni poklesu. Zabráni tomu, aby bol pokles taký hlboký, že z neho vystúpite.
Ako to vyzerá v praxi
Portfólio z tabuľky s deviatimi rovnakými dielmi je učebnicová ukážka, nie odporúčanie. V praxi klientom nastavujem diverzifikáciu v troch krokoch:
- Základ tvorí svetový akciový index. Jeden fond na MSCI World alebo podobný index pokrýva tisíce firiem z vyspelých krajín a rieši úroveň krajín, mien aj firiem naraz. Väčšinu práce, ktorú diverzifikácia portfólia má urobiť, urobí tento jeden krok.
- Pomer akcií a dlhopisov podľa horizontu, nie podľa nálady. Čím bližšie je čerpanie peňazí, tým väčšia dlhopisová časť. Pri horizonte nad pätnásť rokov je prevaha akcií namieste.
- Doplnky v jednotkách percent a rebalansovanie raz ročne. Zlato alebo nehnuteľnosti majú zmysel ako malá časť, nie ako polovica majetku – prečo, písal som v článku o investovaní do zlata. A raz ročne sa váhy vrátia na pôvodný pomer: predá sa časť toho, čo narástlo, a dokúpi to, čo zaostalo.
K tomu patrí ešte jedna forma rozloženia, na ktorú sa zabúda – rozloženie v čase. Kto investuje mesačne, nakupuje v drahých aj lacných rokoch a priemeruje si cenu. Ako to dopadne, keď človek začne v najhorší možný mesiac, ukazuje môj kolega Adam Hájek v článku o pravidelnom investovaní počas krízy.
Päť fondov, jeden trh
Klient, 39 rokov, prišiel s tým, že má portfólio „dobre rozložené“ – päť fondov od štyroch správcov. Keď sme sa pozreli dovnútra, všetkých päť malo najväčšie pozície v tých istých siedmich amerických technologických firmách. Reálne mal jednu stávku na jeden sektor jednej krajiny v jednej mene.
Neriešili sme to predajom. Nové mesačné platby išli do svetového indexu a dlhopisovej časti a pôvodné fondy sme nechali dobehnúť. Za dva roky sa podiel technológií znížil zo skoro celého portfólia na necelú tretinu – bez jediného predaja, bez daňovej udalosti a bez toho, aby klient musel hádať, kedy technológie prestanú rásť.
Najčastejšie otázky
Čo je diverzifikácia portfólia?
Rozloženie investície medzi aktíva, ktoré sa správajú rôzne – rôzne triedy aktív, krajiny, meny a firmy. Cieľom nie je vyšší výnos, ale menšie výkyvy a ochrana pred stratou, ktorú by spôsobila jedna zlá stávka.
Znižuje diverzifikácia výnos?
Oproti najlepšej jednotlivej triede áno, oproti priemeru nie. Diverzifikované portfólio skončilo za tridsať rokov na piatom mieste z jedenástich tried s výnosom 8,5 % ročne, ale s podstatne miernejšími prepadmi než akcie či rozvíjajúce sa trhy.
Koľko fondov potrebujem na dobré rozloženie?
Menej, než sa zdá. Jeden široký svetový akciový fond a jeden dlhopisový fond pokryjú väčšinu toho, čo diverzifikácia portfólia má riešiť. Rozhoduje, čo je vo fondoch vnútri, nie ich počet.
Nemám radšej presunúť peniaze do toho, čo minulý rok vyhralo?
Dáta hovoria nie. Za tridsať rokov obhájil vlaňajší víťaz prvé miesto len trikrát z dvadsiatich deviatich možností. Naháňanie minuloročných výnosov vedie k nákupom po náraste a predajom po poklese.
Záver: cieľom nie je vyhrať, ale zostať v hre
Tabuľka s tridsiatimi rokmi má jednu pointu: nikto nevie, ktorá trieda aktív vyhrá budúci rok, a nikto to vedieť nemusí. Kto má peniaze rozložené, má každý rok podiel na víťazovi aj na porazenom – a na konci má výsledok, ktorý väčšinu tried porazil, s cestou, ktorá sa dala vydržať.
Ak si nie ste istí, či je vaše portfólio naozaj rozložené, alebo len vyzerá rozložené, ozvite sa mi na nezáväznú konzultáciu. Pozrieme sa dovnútra fondov, ktoré máte, a nastavíme rozloženie podľa vášho horizontu, nie podľa toho, čo práve rastie. Napíšte mi cez kontaktný formulár alebo si rovno naplánujte termín videohovoru.
Zdroje a metodika
Tabuľka zobrazuje celkové ročné výnosy desiatich tried aktív a jedného diverzifikovaného portfólia za roky 1996 – 2025, vrátane reinvestovaných dividend a kupónov. Namiesto indexov sú použité skutočné výnosy pasívnych indexových fondov po poplatkoch (Vanguard 500 Index, Vanguard European, Pacific, Emerging Markets a Small-Cap Index, DFA Real Estate Securities, Vanguard Total Bond Market Index, Vanguard High-Yield Corporate), cena zlata podľa londýnskeho fixingu LBMA a trojmesačné sadzby pre hotovosť. Diverzifikované portfólio má rovnakú váhu v deviatich rizikových triedach (bez hotovosti) a raz ročne sa vyvažuje. Eurový pohľad prepočítava hodnoty ku koncu roka referenčným kurzom ECB, pre roky pred zavedením eura kurzom nemeckej marky. Výpočet nezohľadňuje dane. Ide o minulý vývoj, ktorý nie je zárukou budúcich výnosov.
- Yahoo Finance (mesačné upravené ceny indexových fondov)
- London Bullion Market Association – LBMA Gold Price (cena zlata)
- Európska centrálna banka – referenčné kurzy (prepočet do eur)
- FRED, Federal Reserve Bank of St. Louis (trojmesačné sadzby, kurz nemeckej marky)
- MSCI (kontrolné porovnanie indexov)
