Od apríla 1942 klesol index S&P 500 o viac ako pätinu štrnásťkrát. Nie je najmenší dôvod myslieť si, že pätnásty raz sa to nestane – a kto s investovaním čaká, „lebo trhy raz spadnú“, má v tomto jednom bode pravdu. Otázka teda neznie, či medvedí trh príde. Otázka znie, čo prišlo po každom z tých predchádzajúcich.
Presne na to som pripravil graf, ktorý používam pri konzultáciách. Zobrazuje kompletnú históriu býčích a medvedích trhov indexu S&P 500 od apríla 1942 až po dnešok – každé obdobie s dátumami, trvaním, zhodnotením aj s tým, čo ho spôsobilo. Prepnúť si viete aj na globálny index MSCI World.
Čo je medvedí a čo býčí trh?
Kým sa dostaneme k presným číslam, povedzme si to najprv ľudskou rečou. Býčí trh nastáva vtedy, keď na finančných trhoch prevláda rastúci trend a ceny akcií idú nahor. Panuje pozitívna nálada a investori očakávajú zisky. Medvedí trh je jeho pravý opak – nálada sa obracia, ceny klesajú a na trhu začína prevládať pesimizmus.
To je pocitová stránka veci. Odborná definícia je však presnejšia a v literatúre ustálená:
- Medvedí trh je pokles indexu o 20 % a viac od predchádzajúceho maxima.
- Býčí trh je rast o 20 % a viac od predchádzajúceho dna.
- Všetko, čo je menšie ako 20 %, sa nazýva korekcia – a tá prichádza takmer každý rok.
Hranica 20 % je konvencia, nie prírodný zákon. Používa ju však väčšina analytických domov vrátane First Trust či J. P. Morgan, takže čísla sú porovnateľné s tým, čo nájdete v zahraničnej literatúre.
Aby som bol úplne korektný, uvediem jednu metodickú poznámku, na ktorej mi záleží. Obdobia sú v grafe datované podľa cenového indexu (tak, ako je to zvykom), ale zhodnotenie počítam z akumulačného indexu – teda vrátane priebežne reinvestovaných dividend. Presne tak, ako reálne funguje ETF, ktoré si klient kúpi. Preto sú niektoré medvedie trhy v grafe o čosi miernejšie, než aké poznáte z novinových titulkov: dividendy počas poklesu chodia ďalej a časť straty vymazávajú.
Ako často prichádza medvedí trh a ako dlho trvá?
Od apríla 1942 index S&P 500 prešiel 15 býčími a 14 medvedími trhmi. Priemerné čísla vyzerajú takto:
| Býčí trh | Medvedí trh | |
|---|---|---|
| Priemerné trvanie | 4,7 roka | 12,9 mesiaca |
| Priemerná zmena | +226,6 % | −29,8 % |
| Počet období od roku 1942 | 15× | 14× |
Toto je celý príbeh dlhodobého investovania na jednom mieste. Býčí trh trvá v priemere štyri a pol krát dlhšie ako medvedí a prináša rádovo viac, než medvedí berie. Nie je to preto, že by trhy boli spravodlivé. Je to preto, že firmy medzi krízami zarábajú, rastú a vyplácajú dividendy, kým kríza je zhruba ročná epizóda, počas ktorej sa preceňuje riziko. Rovnakú logiku som podrobnejšie rozoberal aj v článku o rizikách pri investovaní.
Čísla, ktoré klientov pri pohľade na graf najviac prekvapia
Keď si graf otvoríte, tri obdobia vás pravdepodobne zarazia najviac:
- Najdlhší býčí trh histórie trval od decembra 1987 do marca 2000, teda 12,3 roka, a priniesol +835,9 %. Kto v roku 1987 po Čiernom pondelku „počkal, kým sa to upokojí“, čakal na pokles ďalších dvanásť rokov.
- Najhorší medvedí trh od druhej svetovej vojny bola globálna finančná kríza: od októbra 2007 do novembra 2008 index stratil 50,7 %, a to aj po započítaní reinvestovaných dividend. Graf túto krízu podľa pravidla 20 % delí na dve fázy – medzi novembrom 2008 a januárom 2009 index nakrátko vyrástol o štvrtinu a potom klesol na definitívne dno v marci 2009. Od vrcholu v októbri 2007 po toto dno stratil približne 55 %.
- Najrýchlejší medvedí trh priniesol COVID-19: −33,8 % za 1,1 mesiaca, teda za 23 obchodných dní. A hneď po ňom nasledoval býk, ktorý index za necelé dva roky zdvojnásobil (+120,5 %).
Prečo je taký dôležitý pohľad na celý graf naraz
Keď si graf otvoríte, všimnite si vertikálnu os. Je logaritmická – to znamená, že rovnaká vzdialenosť na osi predstavuje rovnaké percentuálne zhodnotenie, nie rovnaký počet bodov. Bez toho by celá história do roku 1990 bola stlačená do tenkej čiary pri nule a graf by nič nepovedal.
A práve v tom je pointa. Ropný šok v roku 1974, Čierny pondelok 1987, prasknutie dot-com bubliny, finančná kríza aj pandémia – všetky tieto udalosti, ktoré v danom momente vyzerali ako koniec sveta, sú na dlhodobom grafe len zárezy na stúpajúcej krivke. Akumulačný index S&P 500 od apríla 1942 vyrástol viac ako 15 500-násobne.
Nehovorím to preto, aby som poklesy zľahčoval. Hovorím to preto, lebo v roku 2009 aj v marci 2020 som viedol rozhovory s klientmi, ktorí chceli všetko predať – a tí, ktorých som presvedčil, aby to neurobili, spokojne investujú dodnes.
Dvaja klienti, jeden rok 2008
Predstavte si dvoch klientov, ktorí v septembri 2007 vložili do svetových akcií po 20 000 €. Obaja o rok neskôr videli na výpise sumu okolo 10 000 €.
Prvý to nevydržal a v novembri 2008 predal. Zinkasoval stratu 50 %, peniaze presunul na termínovaný vklad a „počkal, kým bude vhodnejšia doba“. Lenže vhodnejšia doba nebola nikdy – vždy sa našiel nejaký dôvod ešte počkať: dlhová kríza eurozóny, brexit, pandémia, inflácia, clá.
Druhý neurobil nič. Nechal peniaze tam, kde boli. Jeho investícia prešla za dané obdobie býčím trhom, ktorý trval 10,9 roka a priniesol +524,9 %, potom mesačným pádom počas pandémie, potom ďalším býčím trhom, potom inflačným medvedím trhom v roku 2022 a napokon býkom, ktorý beží dodnes.
Rozdiel medzi nimi nebol v znalostiach, v informáciách ani v šťastí. Bol v tom, či mali dopredu premyslené, čo urobia, keď príde to, čo príde vždy.
Čo z histórie vyplýva pre vaše rozhodovanie
1. Medvedí trh nie je anomália, je to súčasť ceny. Dlhodobý výnos akcií nie je odmena za inteligenciu, ale odmena za to, že investor unesie výkyvy, ktoré väčšina ľudí neunesie. Keby ich nebolo, akcie by nezarábali viac ako sporiaci účet.
2. Priemerný medveď trvá necelý rok. To je horizont, ktorý sa dá prežiť aj psychicky – najmä ak viete dopredu, že to takto býva. Problém je, že v strede toho roka nikto netuší, či je to práve ten priemerný, alebo ten, ktorý trvá 20 mesiacov.
3. Čas v trhu porazí načasovanie trhu. Keďže býčie trhy trvajú roky a medvedie mesiace, kto je „bokom“, býva bokom práve vtedy, keď sa zarába. Tejto téme som sa venoval v samostatnom článku o cene časovania trhu.
4. Rozhodujúci je horizont, nie odhad. Ak peniaze potrebujete o dva roky, do akcií nepatria bez ohľadu na to, ako graf vyzerá. Ak ich potrebujete o pätnásť, história zatiaľ nepozná pätnásťročné obdobie, ktoré by skončilo v strate.
Päť vzorcov, ktoré sa v histórii opakujú
Keď si prejdete popisy všetkých štrnástich medvedích trhov v tabuľke pod grafom, zistíte, že spúšťače sa opakujú v prekvapivo malom počte variantov:
- Menová brzda. Centrálna banka zdvíha sadzby, aby porazila infláciu – 1966, 1980 – 82 (Volcker), 2022. Trh spadne skôr, než príde recesia, a zotaví sa skôr, než sa recesia skončí.
- Prasknutie ocenení. Nadhodnotená skupina aktív sa vráti k realite – Nifty Fifty v roku 1973, dot-com v roku 2000. Tieto poklesy bývajú najdlhšie: návrat na pôvodný vrchol po dot-come si vyžiadal 60 mesiacov.
- Úverová udalosť. Zamrznú úverové trhy – 2007 – 09. Najhlbšie poklesy, ale aj najsilnejšie odrazy, lebo zásah centrálnych bánk býva masívny.
- Vonkajší šok. Ropné embargo 1973, pandémia 2020, geopolitika. Rýchly pád, spravidla aj rýchle zotavenie – ak sa nespojí s bodom 1 alebo 3.
- Technická panika. Čierny pondelok 1987 – žiadna recesia, žiadna kríza ziskov, len mechanika obchodovania. Rok skončil v pluse.
Prečo to spomínam? Lebo v momente, keď kríza prebieha, je vždy pre investora „iná“ – a v istom zmysle naozaj je. Ale reakcia investora, ktorá funguje, je pri všetkých piatich typoch rovnaká.
Ako spoznáte medvedí trh a prečo to zistíte neskoro
Tu je nepríjemná pravda: medvedí trh je definovaný spätne. Že sa začal, viete až vtedy, keď index klesol o 20 % – a v tom momente už máte väčšinu poklesu za sebou, keďže priemerný medveď má hĺbku −29,8 %.
Rovnako to platí na druhej strane. Že sa začal býčí trh, viete až po náraste o 20 % od dna. A práve tých prvých 20 % býva najstrmších – ako ukazuje môj kolega Braňo Kostka v článku o anatómii zotavenia, rok po dne trh v priemere pridal 32,4 %.
Z toho vyplýva niečo podstatné pre praktické rozhodovanie: signál „už je to medvedí trh, predaj“ prichádza príliš neskoro na to, aby bol užitočný, a signál „už je to býčí trh, kupuj“ prichádza tiež neskoro. Kto sa riadi potvrdenými signálmi, systematicky predáva blízko dna a kupuje po odraze.
Čo robiť, keď medvedí trh práve prebieha
V praxi si s klientmi prechádzame štyri body – ideálne predtým, než sa to stane:
- Skontrolujte horizont, nie graf. Prvá otázka nie je „ako hlboko to spadne“, ale „kedy tie peniaze potrebujem“. Ak odpoveď znie „o pätnásť rokov“, prepad je informácia bez následku.
- Nepredávajte, ak nemusíte. Pokles je zmena ceny; strata vzniká až predajom. Preto je hotovostná rezerva mimo trhu dôležitejšia než akékoľvek prognózy – je to jediná vec, ktorá vás môže donútiť predávať v najhoršej chvíli.
- Pokračujte v pravidelnej investícii. Práve počas medvedieho trhu nakupujete najlacnejšie. Ako to dopadne, ukazujem na konkrétnom prípade v článku o sporení cez krízu.
- Zvážte rebalansovanie. Ak vám prepad posunul pomer akcií a dlhopisov mimo cieľ, návrat na cieľové váhy znamená automatický nákup toho, čo zlacnelo. Nie je to časovanie – je to údržba.
Najčastejšie otázky
Ako často prichádza medvedí trh?
Od roku 1942 ich bolo štrnásť, teda zhruba raz za šesť rokov. Rozostupy sú však veľmi nepravidelné: medzi rokmi 1987 a 2000 nebol ani jeden, medzi rokmi 2000 a 2009 boli štyri.
Ako dlho trvá medvedí trh?
V priemere 12,9 mesiaca. Najkratší bol pandemický (1,1 mesiaca), najdlhšie trvali 20,7 mesiaca (ropný šok 1973 – 74) a 20,5 mesiaca (Volckerova recesia 1980 – 82).
Koľko trh v medvedom trhu stratí?
V priemere 29,8 % pri započítaní reinvestovaných dividend. Najhoršia bola finančná kríza s poklesom 50,7 %, najmiernejšie prepady sa zastavili tesne pod hranicou 20 %.
Mám počas medvedieho trhu predať a vrátiť sa neskôr?
Dáta hovoria, že to funguje veľmi zle: museli by ste sa trafiť dvakrát a najlepšie dni trhu prichádzajú práve počas kríz. Podrobne to rozoberám v článku o cene časovania trhu.
Odkiaľ sú dáta
Graf staviam na dvoch nezávislých zdrojoch. Pre S&P 500 používam denné zatváracie hodnoty indexu doplnené o dividendový výnos z datasetu prof. Roberta Shillera (Yale), z ktorých som zostavil akumulačný index – teda taký, ktorý dividendy priebežne reinvestuje. Periodizáciu býčích a medvedích trhov preberám z metodiky First Trust („History of U.S. Bear & Bull Markets“). Pre MSCI World používam oficiálny index MSCI World Gross Total Return v dolároch, dostupný od decembra 1969.
Ročné výnosy takto zostavenej série som kontroloval proti publikovaným hodnotám celkového výnosu S&P 500 – odchýlka je pod 0,25 percentuálneho bodu, čo je v rámci rozdielov medzi jednotlivými poskytovateľmi dát bežné.
Záver: kríza nie je dôvod na útek, ale položka v rozpočte
Ak si z celého grafu máte odniesť jednu vetu, nech je to táto: za posledných 84 rokov po každom medvedom trhu prišiel býčí trh, ktorý bol dlhší aj silnejší. Štrnásť z štrnástich prípadov. To nie je záruka do budúcnosti a nikto vám ju nedá. Je to však oveľa lepší východiskový bod na rozhodovanie ako pocit z ranných správ.
V praxi to znamená, že prepad neplánujeme obísť – plánujeme ho prežiť. Tomu sa prispôsobuje horizont, výška pravidelnej investície aj to, koľko peňazí necháte mimo trhu ako rezervu, aby ste v najhoršej chvíli nemuseli predávať. Možno práve naopak, dokupovať.
Ak si chcete nastaviť portfólio tak, aby ste ďalší medvedí trh zvládli bez panického predaja, ozvite sa mi na nezáväznú konzultáciu. Prejdeme si váš horizont, vašu toleranciu voči výkyvom aj to, čo konkrétne budete robiť, keď na výpise uvidíte mínus. Napíšte mi cez kontaktný formulár alebo si rovno naplánujte termín videohovoru.
