Na výpise z účtu nikdy neuvidíte menej, než ste vložili. Práve preto je hotovosť najlepšie maskovanou stratou v osobných financiách – a veta „v banke sú peniaze v bezpečí“ najväčším nedorozumením, aké v praxi stretávam.
Číslo na výpise sa nemení a presne to vytvára pocit bezpečia. Lenže eurá nie sú to, čo míňate. Míňate to, čo si za ne kúpite a práve tam sa odohráva strata, ktorú výpis z účtu nikdy neukáže.
Zobral som preto reálnu slovenskú infláciu od roku 2001 a spočítal, čo sa za tie roky stalo s desaťtisíc eurami na účte.
Z 10 000 € zostalo 3 975 €
| Ukazovateľ (2001 – 2026) | Hodnota |
|---|---|
| Rast slovenských cien od roku 2001 | +151,6 % |
| Reálna kúpna sila 10 000 € v hotovosti | 3 975 € |
| Strata kúpnej sily | −60,3 % za 25,6 roka |
Prečítajme si to: peniaze, ktoré ste v roku 2001 nechali ležať, majú dnes menej než 40 % pôvodnej kúpnej sily. Šesť z desiatich eur je preč. Nie preto, že by vám ich niekto vzal, ale preto, že všetko, čo si za ne chcete kúpiť, medzitým zdraželo dva a pol krát.
Preto som ten graf nazval tichý zlodej. Bežná krádež je viditeľná okamžite. Táto trvá dvadsaťpäť rokov, každý rok odoberie pár percent a nikdy sa neobjaví na žiadnom výpise.
Nie je to len o rokoch 2022 a 2023
Väčšina ľudí si infláciu spája s posledným inflačným šokom. Roky 2022 (+12,8 %) a 2023 (+10,5 %) boli naozaj mimoriadne a v grafe ich vidno ako prudký zlom. Ale to nie je celý príbeh.
Pozrite sa na obdobie pred vstupom do eurozóny: rok 2003 priniesol +8,6 %, rok 2004 +7,6 %, rok 2001 +7,3 %. Kumulatívne ceny na Slovensku vzrástli o polovicu už do roku 2009 – teda skôr, než sme prijali euro, a to v ére, ktorú si dnes pamätáme ako pokojnú.
Naopak, roky 2014 až 2016 boli mierne deflačné. To je presne dôvod, prečo sa inflácia nedá odhadovať z pocitu: strieda obdobia, keď si ju nikto nevšíma, s obdobiami, keď je na titulnej strane. Priemer za celé obdobie vychádza približne na 3,7 % ročne a práve ten priemer, nie výnimočné roky, urobil väčšinu tej šesťdesiatpercentnej straty.
A čo tie isté peniaze v akciách?
Postavme vedľa seba dve rozhodnutia z roku 2001. Rovnakých 10 000 €, rovnaké obdobie:
| Kam ste dali 10 000 € v roku 2001 | Dnes nominálne | Dnes v kúpnej sile roku 2001 |
|---|---|---|
| Hotovosť / bežný účet | 10 000 € | 3 975 € |
| Akcie (S&P 500, akumulačný index) | 90 114 € | 35 816 € |
Akcie infláciu nielen dobehli – po jej odpočítaní zostal 3,6-násobok pôvodnej kúpnej sily. A to hovoríme o období, ktoré obsahovalo prasknutie dot-com bubliny, finančnú krízu, pandémiu aj inflačný šok. Štyri veľké krízy za 25 rokov.
To je celý argument pre dlhodobé investovanie v jednej tabuľke. Nejde o to zbohatnúť. Ide o to nestratiť.
62 000 € na účte a šok z prepočtu
Nedávno som riešil situáciu, ktorú vidím prekvapivo často. Klientka mala na účtoch 62 000 € – peniaze, ktoré sa nazbierali za pätnásť rokov a „len tak tam ležali, kým sa rozhodne“.
Keď sme si prepočítali, čo z tej sumy odobrala samotná inflácia za posledných päť rokov, vyšlo približne 16 000 € stratenej kúpnej sily. Bola v šoku a zároveň mi povedala, že keby jej portfólio kleslo o 16 000 €, panikárila by. Presne o tom je celý tento článok: strata na účte nebolí, lebo ju nikto neukáže.
Nešli sme z extrému do extrému. Rozdelili sme tie peniaze na tri časti: rezerva vo výške šiestich mesačných výdavkov na sporiacom účte (tá tam patrí a inflácia je cena za jej dostupnosť), strednodobá časť na plánovanú rekonštrukciu o tri roky v konzervatívnom riešení a dlhodobá časť do akciového portfólia s horizontom nad pätnásť rokov.
Toto je podľa mňa jediný správny postup. Otázka nikdy neznie „investovať, alebo nechať na účte“. Znie „ktorá časť peňazí patrí kam“.
Čo pred infláciou chráni a čo nie
Keď sa v roku 2022 začalo o inflácii hovoriť vo všetkých správach, dostával som otázky na všetko od zlata po kryptomeny. Poďme si to zoradiť podľa toho, čo sa dá doložiť dátami.
Čo funguje dlhodobo:
- Akcie. Firmy predávajú tovar a služby za ceny, ktoré s infláciou rastú. Nechránia okamžite – v roku 2022 klesli spolu s dlhopismi – ale na horizonte desiatok rokov infláciu spoľahlivo prekonávajú, ako ukazuje tabuľka vyššie.
- Nehnuteľnosti s nájmom. Nájomné sa dá indexovať, hodnota nehnuteľnosti dlhodobo rastie s cenovou hladinou. Nevýhodou je nízka likvidita, vysoké vstupné náklady a koncentrácia do jedného aktíva.
Čo funguje len čiastočne alebo krátkodobo:
- Termínované vklady. Sadzby síce v inflačnom období rastú, ale spravidla s oneskorením a zvyčajne pod mierou inflácie. Za sledované obdobie by hotovosť na termínovanom vklade stratu kúpnej sily zmenšila, nie odstránila.
- Zlato. V niektorých inflačných obdobiach fungovalo výborne, v iných vôbec – v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch dlhodobo klesalo, hoci ceny rástli. Ako doplnok portfólia áno, ako riešenie inflácie nie.
Čo nefunguje: peniaze na bežnom účte. Tam je strata kúpnej sily istá a rovná sa presne miere inflácie.
Rezerva verzus investícia – kde je hranica
Z toho, čo som napísal vyššie, by mohol vzniknúť dojem, že na účte nemá ležať nič. To by bola chyba a v praxi robí problémy častejšie než opačný extrém.
Hotovostná rezerva vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov patrí na sporiaci účet a jej strata kúpnej sily je cena za okamžitú dostupnosť. Bez nej sa totiž stane presne to, čomu chcete predísť: pri prvej väčšej neplánovanej výdavkovej udalosti budete musieť predávať investíciu a nikto vám nezaručí, že to nebude uprostred prepadu.
Hranicu s klientmi riešime takto:
| Účel peňazí | Kam patria | Prečo |
|---|---|---|
| Rezerva na nečakané výdavky | sporiaci účet | dostupnosť je dôležitejšia než výnos |
| Konkrétny cieľ do 3 rokov | konzervatívne riešenie | istota sumy k dátumu |
| Cieľ o 3 – 8 rokov | zmiešané portfólio | kompromis výnosu a výkyvov |
| Dôchodok, majetok, deti | prevažne akcie | jediné, čo infláciu dlhodobo prekonáva |
Podrobnejšie o priraďovaní horizontov píšem v článku o investičnom horizonte.
Čo v tomto grafe zámerne nie je
Aby bolo porovnanie poctivé, poviem aj to, čo je zjednodušené:
- Hotovosť počítam s nulovým úrokom. Časť obdobia bolo možné dostať na termínovanom vklade dve až štyri percentá, dnes o niečo menej. Ani to však infláciu nepokryje – priemerný sadzobník bežných termínovaných vkladov bol počas väčšiny obdobia pod mierou inflácie a po zdanení výnosu ešte nižší.
- Akcie sú v dolároch a bez poplatkov a daní. Reálny investor platí nákladovosť fondu, prípadne menové riziko. Na druhej strane pri splnení ročného časového testu je príjem z predaja cenných papierov prijatých na regulovanom trhu na Slovensku od dane oslobodený. Hodnota akcií vychádza z mesačných dát; v článku o časovaní trhu, ktorý pracuje s dennými dátami, vychádza tá istá investícia mierne inak (92 886 €) – rozdiel spôsobuje len frekvencia dát a presný deň vstupu.
- Inflácia sa počíta z priemerného spotrebného koša. Vaša osobná inflácia môže byť vyššia aj nižšia podľa toho, koľko míňate na bývanie, energie a potraviny.
Ani jedna z týchto výhrad však na závere nič nemení. Rozdiel medzi 3 975 € a 35 816 € je taký veľký, že ho žiadny poplatok ani daň nezmaže.
Najčastejšie otázky
Koľko hodnoty stratili peniaze na účte za posledných 25 rokov?
Z 10 000 € vložených v roku 2001 zostala kúpna sila 3 975 €, teda pokles o 60,3 %. Slovenské spotrebiteľské ceny za to obdobie vzrástli o 151,6 %.
Ochráni ma termínovaný vklad pred infláciou?
Spravidla nie úplne. Sadzby na termínovaných vkladoch reagujú na infláciu s oneskorením a väčšinu času sa pohybujú pod ňou a po zdanení výnosu ešte nižšie. Stratu kúpnej sily o niečo zmenšia, ale neodstránia.
Koľko peňazí mám mať na účte?
Rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov, plus sumy určené na konkrétne výdavky v najbližších rokoch. Všetko nad tento rámec zbytočne stráca kúpnu silu.
Prekonajú akcie infláciu vždy?
Krátkodobo nie – rok 2022 je toho príkladom, keď akcie klesli práve v roku najvyššej inflácie. Na horizonte desiatok rokov to však doteraz platilo spoľahlivo: reálne, teda po odpočítaní inflácie, zostal z investície z roku 2001 3,6-násobok pôvodnej kúpnej sily.
Záver: nerobiť nič je tiež rozhodnutie
Ľudia, s ktorými sa rozprávam, sa najviac boja toho, že investujú a stratia peniaze. Oveľa menej sa boja toho, že neinvestujú a stratia peniaze – hoci to druhé sa deje spoľahlivo, každý rok a bez výnimky.
Peniaze na účte neklesajú. Len sa zmenšujú. A na rozdiel od poklesu na trhu sa táto strata nikdy nevráti späť, žiadny „býčí trh kúpnej sily“ neexistuje.
Ak máte na účtoch peniaze, ktoré tam ležia dlhšie a inflácia ich požiera, ozvite sa mi na nezáväznú konzultáciu. Prejdeme si, ktorá časť z nich má byť rezerva, ktorá strednodobá a ktorá patrí na trh a nastavíme to tak, aby vám kúpna sila neodtekala ďalej. Napíšte mi cez kontaktný formulár alebo si rovno naplánujte termín videohovoru.




