Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. V tomto článku sa pozrieme na obe tieto možnosti.
Aktuálna situácia pre živnostníkov (SZČO) po prijatých konsolidačných opatreniach v 2025
Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške. Z toho vyplýva, že v prípade, keď sa dotyčný dostane na PN, tak výška nemocenskej dávky je nízka a nemá šancu mu vykryť bežné výdavky na život, bývanie a prípadnú liečbu. O to viac stúpa pri tejto kategórii pracujúcich dôležitosť a význam dobre nastaveného komerčného poistenia práceneschopnosti.
Počet živnostníkov a jednoosobových s.r.o na Slovensku
Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností. Z toho mesačne uhrádzalo odvody pre SZČO a živnostníkov približne 211 000 osôb. Z týchto približne 211 000 osôb platilo minimálne odvody približne 79 %, čo predstavuje približne 168 000 osôb. Čo sa týka počtu jednoosobových sročiek, na to neexistuje verejná štatistika, avšak podľa prieskumu a odhadu z rôznych zdrojov, môže na Slovensku existovať zhruba 180 000 takýchto firiem.
Suma sumárum hovoríme o vyše pol milíone ľudí, ktorí na Slovensku nejakou formou podnikajú, ale odvody väčšina z nich vysokou mierou optimalizuje.
Výška nemocenskej dávky zo Sociálnej poisťovne
Nemocenské poistenie z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335€/mesačne resp. približne 11€ na deň.
V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci. Ak by PN trvala niekoľko mesiacov, bol by to už veľký zásah do rozpočtu, ktorý už môže mať fatálny vplyv na rodinné financie.
Aká je priemerná doba práceneschopnosti na Slovensku a aké sú jej najčastejšie príčiny
Priemerná doba trvania PNky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji. Ešte zaujímavejší pohľad je však na dĺžku PNky podľa typu príjmu. V roku 2024 evidovala Sociálna poisťovňa priemerné doby PNky nasledovne:
- zamestnanci maródovali priemerne 43,12 dní
- samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 68,09 dní
- dobrovoľne nemocensky poistené osoby 102,22 dní
Práve na tejto štatistike možno vidieť, že najmä podnikatelia naťahujú dobu práceneschopnosti najdlhšie, čo má vplyv aj na cenu poistenia prácenechopnosti v niektorých poisťovniach.
Najčastejšie príčiny pracovnej neschopnosti na Slovensku
Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne patria medzi najčastejšie dôvody dočasnej pracovnej neschopnosti najmä bežné ochorenia a úrazy, ktoré postihujú široké skupiny pracujúcich.
Na prvom mieste sú ochorenia dýchacej sústavy, najmä akútne respiračné infekcie a chrípka, ktoré sa pravidelne objavujú počas jesenných a zimných mesiacov.
Druhou najpočetnejšou skupinou sú ochorenia svalovo-kostrového aparátu a spojivového tkaniva – ide najmä o bolesti chrbtice, kĺbov a iné problémy spôsobené dlhodobým sedením, jednostrannou záťažou či fyzicky náročnou prácou.
Na treťom mieste sa nachádzajú úrazy, otravy a následky vonkajších príčin, ktoré často postihujú ľudí pracujúcich manuálne alebo v rizikovejších profesiách.
Tieto tri kategórie spolu tvoria väčšinu všetkých prípadov PN na Slovensku. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu. Preto je dôležité zvážiť komerčné poistenie pracovnej neschopnosti, ktoré dokáže pokryť obdobie, keď živnostník nemôže vykonávať svoju činnosť z dôvodu choroby alebo úrazu.
Koľko stojí poistenie práceneschopnosti SŽCO a konateľa s.r.o. v životnom poistení
Na nasledujúcom grafe znázorňujem cenu za poistenie práceneschopnosti pre rôzne vekové kategórie a rôzne poistné sumy.
Dôležitá informácia: Vypočítaná cena vznikla ako priemer troch najlacnejších poisťovní na trhu.
Každých 10 € dennej dávky poistenia PNky stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá). Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €. To je vyše 2,5 násobne viac ako nemocenská dávka zo SP.
Príklady z praxe
Kaderník, 35 rokov a nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Tým pádom by nedokázal počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€. Z toho vyplýva, že v prípade, že ak by sa ocitol na PN, tak už za 38€/mesačne, by mal pokryté celé svoje mesačné výdavky vo výške 1000€.
40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o., ktorý na sročku prešiel kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000€. Jeho mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady a týmto by sa pripravoval o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne. Za túto sumu má klient zabezpečené to, že má pokrytých až 1800€ každý mesiac a nebude musieť odpredávať svoje investície.
30 ročný živnostník, ktorý je lešenár v Nemecku a má ročný príjem 50 000€. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500€ a má na bežnom účte rezervu 10 000€. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci- neočakávané výdaje, ako pokazené auto, kúpa nového spotrebiča, oprava strechy,… Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Takisto treba pri poistení správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie a poisťovne na neho dávajú prirážku, aby klienta mohli kryť a správne mu plniť v prípade poistnej udalosti. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov, potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie. Klient má tak pri takto správne zvolenej poisťovni istotu, že v prípade ak sa stane práceneschopným, ho bude poisťovňa bez problémov kryť.
Upozornenie: Poistenie práceneschopnosti má byť v prípade potreby len doplnkovým pripoistením kvalitného rizikového životného poistenia, ktorého nevyhnutnou súčasťou je poistenie invalidity, civilizačných chorôb a trvalých následkov úrazu.
V čom sú rozdiely v rámci poistenia práceneschopnosti
Okrem všeobecných parametrov, ktoré popisoval môj kolega v tomto článku, si pri poistení práceneschopnosti treba dať pozor na tieto rozdiely medzi poisťovňami.
- prirážka k cene
- poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Rizikové povolanie chápeme tak, že je pri ňom zvýšené riziko úrazu oproti napríklad administratívnej práci – napríklad výškové práce, elektrikár, lešenár,… avšak, na trhu existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie. Niektoré poisťovne dávajú prirážku aj za to, že je klient SZČO, ale na trhu sú aj poisťovne, ktoré túto prirážku nedávajú.
- overovanie príjmu (pri vstupe do poistenia alebo pri PU)
- poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta- podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu. Každá poisťovňa má však stanovený iný limit dennej dávky od ktorej skúmajú príjem. Jedna poisťovňa vyžaduje dokladovanie príjmu už pri dávke od 6€/deň, viaceré od 11€/deň. Na trhu existuje poisťovňa, ktorá vie pri vybraných povolaniach poistiť dennú dávku až na 60€/deň bez skúmania príjmu.
- nutnosť platenia odvodov
- z poisťovní v našom porovnaní sú v tomto bode pomerne veľké rozdiely. Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody. Medzi poisťovňami ktoré toto vyžadujú, sú ešte rozdiely v tom, že jedna poisťovňa skúma aj samotnú výšku odvodov, zatiaľ čo druhá skúma len to, že ich klient platí. Avšak na trhu existuje aj niekoľko poisťovní, ktoré pri uzatváraní poistenia vôbec nevyžadujú a neskúmajú to, či klient platí odvody.
- možnosť poistiť konateľa
- na trhu existujú poisťovne, ktoré vedia poistiť konateľa jednoosobovej s.r.o. ktorý optimalizuje a má napríklad 1/16 úväzok, avšak niektoré majú tak nastavené podmienky, že to nedáva zmysel- napríklad mu vedia poistiť dennú dávku max vo výške 7€/deň pri malom úväzku
- maximálna výška dennej dávky
- aj v tomto sú medzi poisťovňami rozdiely, niektoré poisťovne vedia poistiť dennú dávku pri práceneschopnosti na maximálne 25€/deň, iné na 30€/deň, jedna poisťovňa vie dávku pri práceneschopnosti poistiť až na 80€/deň.
- čakacia doba
- čakacou dobou rozumieme dobu, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. V čakacích dobách sú medzi poisťovňami veľké rozdiely a poisťovne majú rôzne čakacie doby napríklad pre ochorenia chrbtice, inú dobu pri chorobách. Jedna poisťovňa má napríklad čakaciu dobu pri chorobe 2 mesiace, pri tehotenstve 9 mesiacov a pri problémoch s chrbticou 12 mesiacov. Iná poisťovňa má pri chrbtici čakaciu dobu 24 mesiacov, čo je až dvojnásobne dlhá doba.
- karenčná doba
- pri poistení práceneschopnosti sa nastavuje karenčná doba. Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí v tomto prípade trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa. V praxi to znamená to, že klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN. Existuje napríklad aj variant s karenčnou dobou 60 dní, ktorý je lacnejší.
- podiel ceny PN na celej zmluve
- poisťovne pri poistení práceneschopnosti nastavujú limit- v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve. Niektoré poisťovne majú napríklad také nastavenie, že cena za pripoistenie PN nesmie byť vyššia, ako 40% z ceny celej poistky. V tomto prípade je potrebné mať aj iné pripoistenia. Poisťovne sa týmto chránia voči špekulantom, ktorí by si cielene uzatvárali iba poistenie práceneschopnosti na vysoké sumy, s cieľom už od začiatku „vybrať“ peniaze z poistky.
- územná platnosť poistenia
- poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý ak sa tam stane práceneschopný. Niektoré poisťovne vedia kryť klienta iba na území SR so slovenským obvodným lekárom. Iné poisťovne dokážu kryť klienta na území EÚ a dokonca akceptujú aj to, ak má klient obvodného lekára v rámci EÚ. Vedieť v akej poisťovni je toto možné, je kľúčové pre SZČO, ktorí pracujú v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, Holandsko,…).
Pokiaľ máte záujem o nezáväznú konzultáciu, zarezervujte si termín videokonzultácie v tomto kalendári, napíšte mi emailom na [email protected] alebo ma kontaktujte telefonicky na 0914 220 715.
Aké sú najčastejšie výluky pri poistení PNky v životných poisťovniach
Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté. Ukážeme si naprieč všetkými porovnávanými poisťovňami, aké majú najčastejšie výluky a na čo si dať pozor.
Ochorenia a úrazy pred začiatkom poistenia
Najčastejšie sa nevzťahuje na:
- opakovanie alebo zhoršenie starších chorôb,
- následky úrazov pred uzavretím zmluvy,
- komplikácie dlhodobo pretrvávajúcich diagnóz.
Psychické poruchy
Väčšina poisťovní vylučuje:
- psychiatrické diagnózy (F00–F99),
- psychologické nálezy, stres či úzkosti,
- výnimkou môže byť len stav spôsobený úrazom
Chrbtica, kĺby a problémy s kostrovým svalstvom
Výluky sa týkajú najmä:
- hernie platničky a bolesti chrbta,
- degeneratívnych ochorení kĺbov,
- rôznych algických syndrómov.
Často platia čakacie doby alebo požiadavka na objektívny nález (MR/CT/RTG).
Tehotenstvo a reprodukčné diagnózy
Poisťovne neplnia pri:
- komplikáciách tehotenstva v prvých mesiacoch od začiatku poistenia,
- rizikovom tehotenstve vzniknutom pred poistením,
- PN počas materskej či rodičovskej,
- liečbe neplodnosti či asistovanej reprodukcii.
Alkohol, drogy a závislosti
Vylúčené sú:
- liečba závislostí,
- PN vzniknutá intoxikáciou,
- pobyty v liečebniach pre závislosti.
Niekde môže byť plnenie iba znížené podľa stupňa opitosti.
Kozmetické zákroky, kúpele a rekondícia
Poisťovne neplnia pri PN spôsobenej:
- kozmetickými a estetickými operáciami,
- preventívnymi a nevyhnutnými zákrokmi,
- kúpeľnou, rekondičnou a ozdravovacou liečbou.
Sociálne situácie
Výluky často platia pri PN počas:
- materskej a rodičovskej dovolenky,
- OČR,
- pozastavenej živnosti pri SZČO.
Čakacie doby a administratívne podmienky
Zvyčajné sú:
- čakacie doby na choroby a špecifické diagnózy (chrbtica, tehotenstvo),
- obmedzenia pri dlhých PN bez riadneho zdôvodnenia,
- zníženie alebo odmietnutie plnenia pri porušení liečebného režimu či oneskorenom nahlásení.
Ktoré doklady sú nevyhnutné pre nahlásenie poistnej udalosti – poistenie práceneschopnosti
Aby poistenie práceneschopnosti ktoré si klient uzavrel fungovalo správne a aby poisťovňa plnila, je nevyhnutné aby klient bezodkladne doložil všetky doklady ktoré daná poisťovňa vyžaduje pri poistnej udalosti a aby poistnú udalosť nahlásil okamžite.
Doklady ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa taktiež môžu líšiť v závislosti od poisťovne. Vyžadované doklady sú: potvrdenie od Sociálnej poisťovne o PN (ePN), potvrdenie od obvodného lekára o začiatku a konci PN, lekárske správy, niektoré poisťovne vyžadujú daňové priznanie, výpis zo zdravotnej dokumentácie a potvrdenie o výške vyplatenej nemocenskej dávky.
Záver
Pokiaľ patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni. Môžete sa na mňa obrátiť a pomôžem Vám nastaviť a vybrať poistenie presne podľa Vašich potrieb a Vašej situácie.
Upozorňujem, že mojím cieľom je klientom pomôcť a nechcem a ani sa nebudem podieľať na úmyselnom nastavovaní s cieľom plánovaných poistných udalostí.
Pokiaľ máte záujem o nezáväznú konzultáciu, zarezervujte si termín videokonzultácie v tomto kalendári, napíšte mi emailom na [email protected] alebo ma kontaktujte telefonicky na 0914 220 715.
Analyzované produkty v článku
- Allianz Štastný Život
- ČSOB Vital
- Generali La Vita
- Kooperativa Bezstarostný život
- NN partner
- Uniqa Život & radosť
- Wüstenrot W Dobrom Život
